Miesto, kde sa cítim najlepšie

Autor: MO Plusko | 1.6.2021 o 22:13 | (upravené 1.6.2021 o 22:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  98x

"Miesto, kde sa cítim najlepšie je pre mňa miesto, ktoré má človek rád, spája ho k nemu veľa pekných spomienok, skvelí ľudia a okolitá príroda," napísala Janka Jediná, dlhoročná účastníčka detských táborov a iných Plusko akcií. 

Konkrétne ktoré miesto na Zemi to pre Janku je?

Práve takým miestom je pre mňa zázemie mládežníckej organizácie Plusko vo Vrbovciach – časť Chodúri. Je to chalúpka, ktorú organizácia  už dlho v rámci dobrovoľníckej činnosti vynovuje a zveľaďuje. Chalúpka je interný názov miesta v rámci organizácie. V skutočnosti je to chata, ktorá v súčasnosti pojme aj 50 ľudí.

Chalúpka sa rozprestiera na nádherných myjavských kopaniciach, len kúsok od Myjavy a ešte bližšie to je zo Senice. V blízkom susedstve už je len jedna menšia chata s tolerantným a milým susedom. Okolo chaty sa rozprestierajú tiché ovocné sady a najlepšie sú lesné plody, napríklad jahody, černice, maliny, hríby.

Často krát sa nám podarí pri prechádzke do okolia uvidieť srnku, veveričku, daniele, ale aj divé prasce.  Mamina rada spomína na obraz utekajúceho statného jeleňa s pozadím zapadajúceho slnka. Veľkou výhodou tohto miesta je vrch Pecková len 20 minút od chalupy odkiaľ je prekrásny panoramatický výhľad na okolité dediny aj na zrúcaninu hradu Branč. V okolí je stále čo objavovať. Napríklad minulý rok na jeseň sme objavili v širšom okolí prenádhernú osadu rozprávkových domčekov .

K tomuto miestu ma priťahuje veľa vecí a keďže je to uprostred nádhernej rozmanitej prírody, priťahuje ma sem zakaždým mágia tohto miesta. Najviac sa mi páči, že toto miesto je v každom ročnom období úplne iné. Jar mám rada kvôli tomu, že sa môžem rozbehnúť po lúke posiatej rozkvitnutými kvetmi. Leto mám rada, lebo si môžem vytiahnuť karimatku so spacákom, hodiť sa kamkoľvek do trávy a môžem pozorovať tú nekonečnosť nočnej oblohy. Počas jesene môžem ísť do pestrofarebného lesa, ktorý vyzerá ako z rozprávky. No a keď je zima môžem sa hodiť do veľkého záveja snehu a rozmýšľať o živote a spomínať na veľkú kopu zážitkov. Nie raz sa schuti zasmejem, keď si spomeniem ako sme sa všetci oblievali v letných horúčavách a strýko ma strčil do lavóru plného ľadovej vody. Ako sme sa v noci predierali cez malé okienko do pivnice v rámci nočnej hry. Ako sme si pri ohnisku rozprávali strašidelné príbehy, keď dospelí zašli dovnútra a potom sme sa báli pohnúť čo i len pár krokov od ostatných. Ako sme si nasadili na hlavy pančuchy s tenisovou loptičkou a súťažili sme, kto zhodí viac moliek. Ako sa pre technické problémy nedostalo auto s potravinami prudkým kopcom priamo ku chalúpke a tak sme to všetko nosili v rukách. Ako sme stavali vojenské stany pred táborom. 

Keď sa tu stretnú ľudia, poväčšine sa veľa smejú a rozmýšľajú, čo by vymysleli, aby zažili nové veci. Na Chalúpke som zatiaľ nikdy nebola sama, stále je tu niekto, kto sa na mňa usmeje a porozpráva sa, ľahne si so mnou do vysokej trávy, prejde sa tajomným lesom. Mágiu miesta dotvárajú zážitky od spania pod rozsvietenou oblohou hviezdami, cez nočné hry, nových kamarátov na táboroch až po nové skúsenosti. Na chalúpke som sa veľmi veľa naučila. Naučila som sa ako kresadlom zapálim oheň, že nie je dôležité vždy vyhrať, že občas stačí objať, keď je niekto smutný, že aj keď podvádzam je dôležité priznať si chybu, že spolupráca je jedna z najdôležitejších vecí, že každý má slobodnú vôľu a môže sa rozhodnúť, ako chce a ak sa niekto bojí, treba ho chytiť za ruku a ukázať, že sa nemá čoho báť. Na Chalúpke cítim istotu, bezpečie a kľud. 

Koľko hodín sme tu strávili pri táboráku spievaním, rozhovormi s kamarátmi, prípravnými prácami na varenie, či stavanie stanov alebo umývaním ešusov po dobrom jedle. Chalúpka je pre mňa ako druhý domov, a preto vždy uvítam možnosť tráviť tu čas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?