Keď máš pocit, že nevládzeš, pridaj

Autor: MO Plusko | 4.2.2018 o 18:37 | Karma článku: 1,52 | Prečítané:  210x

Nasadám do auta. Navzájom sa nepoznáme, oťukávame sa len pomaly. Sakra, zabudla som si u tatka čiapku, aj rukavice. Meškáme. Senica. Stanica. Všetci tam už sú.

V chvate posielam sms-ku Krištofovi, dúfam, že sa mi podarí odbehnúť si do Lidla kúpiť si zašlé zimné doplnky. Smola. Čiapku sme síce našli, ale s inštrukciami. Utekáme k turistickému hríbu, hľadáme a nachádzame, sme neusporiadaní. Inštrukcií pribúda a mňa táto hra začína naozaj baviť. Tú fľašu v potoku by som si ale sama nevšimla. Ešteže nás je dvanásť. Po hodnej chvíli hľadania dopravného prostriedku, ktorý nás doručí na miesto určenia, mi začínajú omŕzať ruky. Nadšenie prudko opadáva.

Konečne nachádzame voz. Zaväzujeme si oči a šatky si opäť môžeme zložiť až niekde na kopaniciach, pri opustenej budove, ktorá ma svoje najlepšie roky dávno tatam. Zastávka ´U Balážov.´ Taká tá, akú vídať na lazoch kdekoľvek po Slovensku.  Vaky máme nahádzané na kope, k domu nás majú doviesť len LED-kové krúžky povešané po stromoch. V novembrovej tme by krepové fáborky vidieť nebolo. Pred domom nám opäť zaviažu oči. Symbolická dualita. Tma – svetlo. Častica - vlnenie. Nevedomosť – osvietenie.

Tak začala naša cesta. Cesta k inštruktorkám a inštruktorom zážitkovej pedagogiky.

Opäť tma. Ležím pod stromom, schúlená do najembryonálnejšej polohy, akú len viem zaujať. Prečo som si ľahla aj do chrastia, neviem. Aha, veď nič nevidím. Schovávam sa v nočnom jablkovom sade pred personalizovaným nebezpečenstvom. Srdce mi šialene trepe, snažím sa kontrolovať dych. Po čase si niekto ku mne ľahne. Toto je koniec. Objavili ho. Mňa nie. Dýcham.

Dýcham už ťažšie. Neviem už ani koľké kolečko bežím. Neviem celkom racionálne vysvetliť, prečo to robím, ale badám na sebe príznaky toho, čo dieťa zažíva pri hre – dobrovoľnosť, spontánnosť a čisté nadšenie. Je niečo po jedenástej večer a cesta pri opustenej búde sa skrz svietiace tyčinky premenila na pristávaciu dráhu pre lietadlá. Namiesto nich sme však na nej pristáli my. Bežíme, kráčame, hecujeme sa. Spája nás vedomie tímovej spolupráce, snaha prekonať sa, pokoriť únavu. V duchu sa smejem na všetkých tých, čo prechádzajú v autách okolo. Čo si asi myslia o partičke šialnadšencov, ktorí v piatok o polnoci brázdia skrz-naskrz dedinskú asfaltku. A vlastne, oni si už asi za tie roky zvykli... Tí fyzicky najzdatnejší to dali cez 18 kilometrov. Bez bežeckých topánok. Na asfalte. Po tme. V zime. Keď máš pocit, že nevládzeš, pridaj.  

Pridaj, nestihneme autobus. V zhone si balím veci. Prvá časť cesty sa končí. No čakajú náš ďalšie dve. Medzitým sme stihli zachrániť zraneného muža, pomohli policajtovi, nezložili pomyselné puzzle, prežili katarziu. Nie, neboli to ´iba´ hry. Boli to práve hry – a teda zábava, radosť, učenie, inšpirácia, podnety, emócie. Presne to, čo potrebuješ v skutočnom živote. To, čo sme tu vstrebali my, posunieme zasa ďalej. Novej generácii.    

Vonku husto sneží a riadky s týmto textom sa pomaly zračia. Podmazané hlasom Mareka Brezovského, ktorý spieva o tom, že dnes večer chce byť sám:

cesty sa nestretnú
dnes chcem byť so sebou sám
cesty sa nepretnú
dnes nič nové nehľadám
cesty sa nestretnú
prišli sme v nepravý deň
dnes večer nič nové
so sebou neodnesiem

Aj ja som tu dnes večer sama. Ale keby, keby sme tu boli všetci, my budúci apoštoli zážitkovej pedagogiky, vybehli by sme von a začali sa guľovať. Pretože naše cesty sa stretli a my sme (poväčšine;) prišli v pravý deň.* A odniesli si niečo nové – plus jeden veľký zážitok.

 

Erika Strapkó

*jeden z účastníkov prišiel na školenie už o deň skôr

Pozn.: Erika píše o pocitoch z prvej časti Školenia inštruktorov Pluska. Fotky z neho nájdete na tejto stránke.

Zdroj: Marek Brezovský - Chcem byť sám, Ali Brezovský - vlastný náklad, 1994. https://www.youtube.com/watch?v=82gpn0VimNE

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Európsky súd nám prikázal platiť za Duckého zmenku. Stále sa tak nestalo

Tri roky sa prípad nikam nepohol, zmenku zaplatí SPP alebo štát. Dovtedy sa každý deň dlh zvýši o dvetisíc eur.

DOMOV

Pavol Rusko vypovedal po Kočnerovom zadržaní na polícii

Mariana Kočnera zadržala NAKA v stredu.


Už ste čítali?