reklama

Aké to je, byť rómkou, maďarkou, plusáčkou?

...rómkou Som rovno oproti nej. V tom svetle sviečok je každý akýsi tmavší. Ešteže je celá v bielom. Prvú pol hodinu sa tupo usmievam, počúvam každé jej slovo, smejem sa, krútim hlavou, sama v sebe kričím „Toto snáď nie!“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Súhlasne prikyvujem a ku koncu mám pocit, že aj ja mám podať pomocnú ruku tej malej, šikovnej, učenlivej cigánočke v školskej lavici alebo jej zodpovednej mame v čistom, novom obleku sediacej oproti mne počas pohovoru.
Nie pomáhať z ľútosti, ale dať im rovnakú šancu dokázať niečo na tomto svete svojou bojovnosťou.
Nezavrieť im dvere pred nosom len pre to, že sú tmavší, strčiť ich späť do osady, ale ponúknuť im rovnaké možnosti, lebo ak sa dostali až sem, znamená to, že na sebe makajú.

...maďarkou
Sedím v škole na lavičke pred aulou. Vedľa partia báb. Keď zrazu: Szia,mien volt a nyár?Ide ma roztrhať! To sa naozaj musia rozprávať na slovenskej škole po maďarsky?!? Každú chvíľu sa otáčam a škaredým pohľadom im naznačujem „NA SLOVENSKU PO SLOVENSKY!“. Nepomáha, mondokujú ďalej. Pomóóóc, nabudúce si odsadnem!
Minule som si v bufete sadla kúsok od partie chalanov (čo vám budem hovoriť, boli to celkom fešáci).
Keď zrazu: Hi, how are you?..... ÓÓÓ, ostala som celá mimo, bola to partia zahraničných študentov, počítam, že z Ostrovov. Tak nejako hrdo som sa vystrela na stoličke, že na mojej slovenskej škole sú zahraničiari. Sem tam, som po nich hodila očkom a usmiala sa. Veď nech vedia, že na Slovensku sú milí, usmievaví ľudia, ktorí sú hrdí, keď ich krajinu navštívia cudzinci.

Vrátila som sa myšlienkami späť na karimatku, na ktorej ležím pod stromom. Rozmýšľam prečo som vtedy Maďarky prepichávala pohľadom ale ostrovanov zaplavovala úsmevmi. Neboli to rovnakí zahraniční študenti, ktorí skúšajú život na Slovensku? Chalani z Ostrovov budú rozprávať ako príjemne sa u nás cítili, ale hoc aký Maďar na výlete, radšej sklopí uši a na Slovensko sa bude vracať (ak sa vôbec vráti) s nepríjemným pocitom kedy sa na neho budú pozerať škaredým pohľadom len pre to, že používa svoju rodnú reč. Áno, priznávam, otázka slovenských Maďarov je trošku komplikovanejšia, ale ako vieme na ulici rozlíšiť slovenského Maďara od maďarského turistu?
Stačí nám počuť maďarčinu a sme hneď podráždení.

...plusáčkou
Na lúke s Filipom. Vyznáva mi lásku: „Tak nespočetne veľa krát a predsa ani raz, som povedal, že ľúbim ťa.“
Strašne sa pri tom smejeme, on ma učí básničky, ja ich recitujem ďalšiemu.
Získavame najviac bodov, vďaka ktorým dnes vyhrávame.

Pri ohni s nimi. Spomíname aké to bolo pred 6 rokmi. Ako som prežila (alebo skôr neprežila) svoju prvú noc pod holým nebom len v spacáku. Noc plná strachu zo zvukov, pravdepodobne len listov na stromoch, ale vysvetlite to 15 ročnej babe.
Inak,viete o tom, že gitara, klavír a oheň sú zaručeným spúšťačom husej kože? Spievame z plného hrdla, teraz vôbec nezáleží či spievať vieme.

Stojím na lane. Oproti mne človek, ktorého poznám 3 dni. Medzi nami hranol dreva dlhý cca 3 metre. Vraj sa máme dostať na druhú stranu. Há, to sa im povie, keď máte dôverovať niekomu, s kým sme si doteraz vymenili pár uštipačných poznámok.
Obidvaja máme v očiach neistotu....iba dovtedy, kým sme bez spadnutia prešli na druhú stranu. Vo mne sa to vtedy zlomilo. Začala som mu veriť.

Pri lúčení sme sa všetci objímali ako keby sme sa už v živote nemali vidieť. Ako keby sa tam, na zázračných kopaniciach, všetko skončilo.

Čardáš mi dal veľa. Žaneta mi ukázala ako riešiť rómsku otázku. Slovenskí maďari mi dali pocítiť, že nie sú o nič horší ako ja. A plusáci mi dali opäť pocit šťastia.
Na tejto zážitkovej akcii som prežila chvíle, aké sa slovami popísať veľmi dobre nedajú. Nechcem, aby to znelo ako prázdne klišé, ale takto to cítim.
Opäť som mala pocit, že niekam patrím, môžem hoc koho objať, zastaviť svet, zabudnúť na problémy doma, smiať sa z plného hrdla, hovoriť rómskym prízvukom. Alebo len tak sedieť, obzerať si ľudí naokolo a uvedomiť si, že máme niečo spoločné.
Spoločný kúsok srdca, lebo milujeme rovnaké veci.


P.S.: Jasné, aj čardáš už viem tancovať! ;)

Mon´

MO Plusko

MO Plusko

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sme aktívni mladí ľudia a radi robíme akcie pre mladých. Našou víziou sú aktívni mladí ľudia otvorení novým podnetom s túžbou objavovať. V priateľskej atmosfére preto rozvíjame potenciál mladých ľudí prostredníctvom metód zážitkovej pedagogiky.Outdoor, zážitok, byť samým sebou - to sú slová, ktoré sme my. My, plusáci. Zoznam autorových rubrík:  AkcieĽudiao Zážitku

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu