MO Plusko
Experiment
Bola som na plusákmi zrealizovanom školení Experiment. Išlo v plusáckej histórii o vôbec prvé praktické školenie ostrieľaných, skúsených inštruktorov o zážitkovom učení.
Sme aktívni mladí ľudia a radi robíme akcie pre mladých. Našou víziou sú aktívni mladí ľudia otvorení novým podnetom s túžbou objavovať. V priateľskej atmosfére preto rozvíjame potenciál mladých ľudí prostredníctvom metód zážitkovej pedagogiky.Outdoor, zážitok, byť samým sebou - to sú slová, ktoré sme my. My, plusáci. Zoznam autorových rubrík: Akcie, Ľudia, o Zážitku
Bola som na plusákmi zrealizovanom školení Experiment. Išlo v plusáckej histórii o vôbec prvé praktické školenie ostrieľaných, skúsených inštruktorov o zážitkovom učení.
A ešte přišél aj Cirkus Plusko........ ....rútilo sa na nádejných cirkusantov z mailu už 2 týždne dopredu. Najprv Chvojnycký kurýr, potom aj rozhlas ... v Chvojnici zjavne všetci vedia, že cirkus tam už je. To iba my sme vyrazili až 11.3. A veru nám dve chvojnické obyvateľky, spolucestujúce, povedali, že cirkus u nich bol v piatok, v kulturáku. Zmeškali sme?
Na začiatku nás bolo desať...mladých, neskúsených, ale nádejných a nadšených nových inštruktorov. Prvé dejstvo máme úspešne za sebou a možno niektorí očakávali povolené straty už po prvej spoločnej akcii, no my sme sa nakoniec dopracovali k veľmi peknému stavu, pri ktorom sa strata blížila k nule.
"Dokelu, dokelu, do...!!! Čo nám to tu hovoria za hovadiny? Dvakrát viac! Kokos!", myslím si v šoku. Nie, nie som nahnevaný! Známu poučku, že dobrý inštruktor zvládne dvakrát viac ako účastník, dobre poznám a sám som ju neraz použil. Ale práve teraz, práve na tomto mieste, dostáva táto veta pre mňa absolútny význam. Práve v tomto momente, keď niečo po polnoci ťahám za sebou totálne ubolené nohy a bojím sa, keď sa potácam od únavy po schodoch, aby som nepadol dolu nosom na tvrdú, vydláždenú podlahu predsiene domu, kde nás na päť dní ubytovali, som naplno pochopil jej hĺbku.
Dostal som úlohu... vlastne ani nie úlohu... skorej výsadu napísať niečo o tábore ČísLo3. Verte či nie, nebolo to ľahké... dlho som premýšľal, čo napísať a hlavne ako to napísať...
Kde bolo tam bolo, kde sa dobrá nálada sypala a smiech sa lial, za Liptovskou Marou a vrchom Choč, stál hrad Likava a pod týmto bájnym hradom sa zvykli každé leto schádzať Dracia tak sa začal aj náš príbeh...
Píše sa dátum 23.7.2009, všade naokolo je horúce leto a dvadsaťdva agentov plných entuziazmu sa rozhodlo, že sa vydajú na dôležitú a hlavne náročnú cestu do Medzibrodu, kde sa mala začať ich výprava. Ale ako to u správnych agentov chodí, náročná expedícia obsahuje aj nečakané nepríjemnosti...
A nie...Nemyslím, že treba nechať pri tejto otázke minútku ticha na zamyslenie...
V hlave tisíc myšlienok pobehujúcich sem-tam a človek ich nemá šancu usporiadať. Nedajú sa zaradiť do žiadnej zásuvky zážitkov. Treba pre ne vytvoriť nové miesto. Pri takomto zmätku v hlave by sme čakali zamyslený pohľad, no na tvári nachádzame úsmev.
Kde sa vzal tu sa vzal zrodil sa perfektný filmový ateliér Chlabandov, ktorý vychoval nejedného filmového herca či herečku. A nie hocijakú filmovú hviezdu!!!! Ale tu najlepšiu.
Aj Ty si toto hovoríš o sebe? Tak povedz svoj názor nahlas.
Je to už päť rokov, čo sa v tábore prvýkrát stretla takmer tá istá partia chlapcov. Chlapcov a ich vozíkov.
EDS je projekt. Projekt, ktorý pre mňa znamenal veľkú životnú skúsenosť. Pracovala, teda „pracovala“ som v siociálno-kultúrnom centre vo východnom Nemecku, v Lipsku. Ešte nikdy v mojom živote som sa nestretla s toľkými podivínmi v jednom meste. Volali sme ich „fricks“, a myslím, že všetci dobrovoľníci, ktorých som stretla boli tak trochu mimo, boli iní, podivní, zábavní a vlastne zaujímaví a skvelí.
Na začiatku prišla poštou obálka... A začala sa cesta našich mladých nádejí. Niekoľko mesiacov, tri časti školenia a na konci - celý inštruktor.
Na začiatku školského roku sme boli plní očakávaní a túžob, ale hlavne obáv zo všetkého nového čo nás bude v škole čakať.
10 dní odtrhnutí od sveta, ubytovaní v luxusných stanoch nazvaných po hoteloch. Toalety a sprchy boli ako sa patrí - latra a slnkom zohrievaný bojler. V okolí boli len bzučiace muchy, občas sa tu objavil nejaký ten ježko. A samozrejme my. My, učastníci, vieme o čom je reč.
Kto by bol povedal, že po júli neprichádza august tak ako sme zvyknutí, lež Čertóber, magický mesiac z ktorého už nikdy nevyjdete takí, akí ste boli predtým.
Volám sa Pútnik. Cestujem v čase a priestore. Pricestoval som na novú planétu. Vyzerala rovanko ako Zem, ale v inom rozmere. Pri pristátí som začal pociťovať všetky veci oveľa intenzívnejšie. Zrakom som videl predmety dovtedy nevidené, ušami počul zvuky nepočuté, nosom cítil vône, s ktorými som sa dovtedy nikdy nestretol. Zrazu som sa rozhodol spoznávať novú planétu.
17. a 18. júla sa trenčianske letisko opäť raz stalo hlavným mestom Slovenska. Dažďové oblaky sa priam zázrakom včas rozplynuli a festival Pohoda otvoril brány návštevníkom. Priamo v strede areálu pripravila Nadácia Pontis priestor pre 30 neziskových organizácii. Plusko bolo tento rok premiérovo pri tom.