A bolo to tu, priamo predo mnou. Toto leto. Prvé poobedie nášho tábora pre deti. Leje ako z krhly. Decká sa naháňajú po kopci s odhodlaním v očiach splniť svoju misiu, nazbierané úlovky im moknú v rukách a snažia sa ich uchrániť pred vodou. K tomu partička plusáckych inštruktorov, ktorí im v tejto úlohe s nadšením pomáha aj keď im tečie za chrbát. Blázni?! Nie, správni ľudia na správnom mieste.
Často sa ma ľudia pýtajú, ako to s tými deťmi zvládame. Nie sú lenivé alebo nezvládnuteľné? Baví ich to v tej „divočine?“ A ja vždy rozmýšľam nad tým, či deti, ktoré k nám chodia sú nejaké iné, elitný výber super decák, alebo to my máme ružové okuliare a vidíme len to pozitívne nadšenie. Ani jedno nie je pravda.
Decká sú samozrejme rôzne. Niektoré sú zvyknuté s rodičmi chodiť do prírody, navštevujú športové krúžky a s radosťou v očiach pozorujú, ako gitarista prichádza k ohňu a čakajú na prvé tóny známej pesničky, nech si môžu aj oni s chuťou zaspievať. Iné len spomínajú na to, ako sa im podarilo zvládnuť ďalší level počítačovej hry, ktorú časť seriálu kvôli táboru vynechajú a ako im chutia hranolky z McDonaldu. No či sú to tie alebo oné, všetky po dvoch dňoch s napätím očakávajú ďalšiu aktivitu, ktorú sme si pre ne nachystali. Keď uvidia človeka v kostýme, od smiechu nestíhajú počúvať naučené repliky postavy. Z túžby po víťazstve neváhajú potiahnuť aj tých najväčších nebežcov. Spolu si kreslia a zdieľajú ich fantázie a predstavy o budúcnosti zhmotnené na papieri. Spolu sa boja, keď prechádzajú nočným lesom a plnia úlohy, aby zachránili celý svet a možno aj niečo viac. My „velkáči“, im často závidíme to, ako sa vedia vžiť do role vedca, záchranára, bojovníka, či „bielej krvinky.“ Znie to absurdne, ale pre nich je to realita a fantázia v jednom a pre nás zodpovednosť, že si treba dať pozor na každý detail, lebo oni sú práve vo svete, ktorý sme im vymysleli.
Aha, a čo ten Mekáč a počítač?! Ostali tam dole v meste a tu hore na lúke pri lese je úplne iný svet. Svet zážitkov v prírode, s kamarátmi, s velkáčmi, na daždi, pod slnkom, pri ohni.
A čo je na tom najkrajšie?! Keď sa smiech a krik detí rozlieha po lúke, zaniká v lese a príjemne rezonuje v ušiach. Keď všetky večer unavené, zabavené, nakŕmené a spokojné zaliezajú do spacákov pod hviezdnou oblohou. Ale nie, nejdú hneď spať. Vždy sa pred tým pozrú na velkáča a povedia, čo majú z dnešného dňa na jazyku a či bude opäť nočná hra :)
A aby sme to dali na pravú mieru. Tento tábor nebol o 60 deťoch a 4 vedúcich v tínedžerskom veku, ani o odložení detí niekam preč, keď babička už nevládze. Tento tábor bol o 17 malých účastníkoch a 9 veľkých inštruktoroch. Detské tábory s Pluskom vždy robíme so srdcom pre seba, pre deti, no najmä tak, aby boli plné zážitkov v prírode.
Je na vás, nie na počasí, kedy pôjdu deti von! Vyskúšajte to! Je to paráda!
Veronika Veron Kvardová
Pozn.: Veron píše o zážitkovej akcii pre deti Misia:Človek. Fotky k nej nájdete na tejto stránke.
