Kúsok tepla z ohniska

Autor: MO Plusko | 3.10.2012 o 18:45 | (upravené 3.10.2012 o 22:36) Karma článku: 2,12 | Prečítané:  334x

Zastali sme na prašnej ceste. Za nami bola lúka a pred nami tiež, ale tá sa po pár metroch stratila v lesoch. S úľavou sme si zložili ruksaky z pliec. Myslela som si, že máme ďalšiu prestávku, aj keď posledná bola len pred piatimi minútami. No mýlila som sa. Zastavili sme iba preto, aby sme si mohli pohodlne zaviazať oči šatkou. Zmätená som sledovala ostatných, ktorí neváhali a zakryli jeden zo svojich zmyslov.

Natiahla som si šatku na oči (predtým som si ešte musela vyhodiť batoh na chrbát - ešteže mi to Andy povedal, asi by som ho tam nechala. Teda nie asi, ale určite, keďže som nechápala aké majú s nami plány.)

Bol to zvláštny pocit iba tak stáť na ceste so šatkou cez oči a čakať, čo sa bude diať. Netrvalo dlho a niekto ma chytil za ruku. Vsunul mi ju druhému človeku do dlane. Cítila som, že je to mužská ruka a ten istý pocit som mala aj pri ľavej ruke.

Po chvíli ma človek predo mnou potiahol a nezastavoval. Kráčala som ďalej so zaviazanými očami a viedol ma človek, o ktorom som si bola istá, že rovnako ako ja, nič nevidí a že ho vedie niekto iný, možno tiež nevidiaci alebo niekto z inštruktorov. Ťahala som človeka za sebou a snažila sa, aby šiel presne po mojich stopách. Párkrát sa mi podarilo nasmerovať ho do vody, ktorej som sa nevyhla ani ja. Keďže pršalo, bola všade. Aspoň si to myslím. To vedia, už len inštruktori, ktorí udávali smer.

Spomínam si, že povrch pod nohami sa mierne zvyšoval, ale nebol to žiadny kopec. Časom sas udupaná zem zmenila na trávu, cez ktorú sme prechádzali veľmi dlho. Takto sme išli nejakých šesť - sedem minút. Možno kratšie, možno dlhšie. Už z diaľky som počula zvuk gitary a až teraz som si uvedomila, že to bol pravdepodobne Georgeo. Bolo to príjemné a nezvyčajné zároveň. Zrazu sme zastali, pretože nám niekto odpojil ruky a mňa odviedol ďalej.

Na tvári som zacítila teplo ohňa a v nose ma štípala vôňa dymu. Bola som pri ohnisku a okamžite ma obalilo teplo. Vonku stále jemne popŕchalo a keďže som bola premočená, bolo to vítané.

Ženský hlas mi povedal, že sa môžem posadiť. Uistila ma, že podo mnou je lavička. Uverila som jej a posadila sa. Naozaj tam bola a konečne prišla úľava z dlhého chodenia.

Cítila som, že sa lavička prehýba pod váhou ostatných ľudí, ktorí sa posadili vedľa mňa. Občas som začula niekoho pošepkať: "Môžeš si sadnúť, pod tebou je lavička." O minútu alebo dve neskôr sme si zložili šatky z očí.

Vonku bolo zamračené, ale aj tak ma denné svetlo na moment oslepilo. Bola som prekvapená z blízkosti ostatných ľudí. Lavičky boli k sebe tesne rozložené, tak aby sa každému ušiel kúsok tepla z ohniska...

Katka


Pozn.: Katka opisuje začiatok zážitkovej akcie Masky robia človeka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?