Milovala som ich

Autor: MO Plusko | 26.1.2011 o 13:36 | (upravené 21.2.2011 o 16:43) Karma článku: 8,08 | Prečítané:  2543x

Keď odchádzam na plusácku akciu, tak sa strašne teším a som moc zvedavá. Zvedavá, čo to bude, ako to bude vyzerať a koho spoznám. A tak behám po izbe, strkám veci do batoha a každému, kto je ešte ochotný ma počúvať, dookola vravím aké to bude skvelé. Áno, blíži sa plusácka akcia....

Táto bola špeciálna. Bol to inštruktorák – kurz nádejných inštruktorov Pluska, prvá časť z troch. Už len to, že ma niekto tituloval ako nádejnú inštruktorku, mi príjemne zahrialo kdesi pri srdiečku. Batoh bol pobalený, mohlo sa ísť.

Už v autobuse mi bolo jasné, že títo ľudia, to bude pekná zmeska. Ďalší nádejní inštruktori. Keď si na momenty z tábora spomínam takto spätne, tak sme si boli fakt blízki. Boli sme spolu pár dní, ale vznikli tam tak milé priateľstvá. Najlepšie na tom všetkom je, že vieme, že sa v tejto zostave stretneme a ešte lepšie, že v nej budeme niečo vytvárať.

Hlavnou myšlienkou prvej časti inštruktoráku je, že „starí“ dajú „novým“ možnosť užiť si naplno pripravený program. Tak nám tú možnosť dali. Pohľad na ľudské trosky, ktoré prišli do Bratislavy, stál za to. Ja som potrebovala asi 3 dni na to aby som začala opäť normálne fungovať. Program zahŕňal pestré spektrum aktivít. Od bláznivých behačiek („Ktovie koľko ešte kôl do konca, tú úlohu už skoro máme“), cez kreatívne aktivity („Prečo je ten pás červený, mal byť zelený!...Kto to maľoval?“) až po psychologické hry („Ešte jedno slovo chlapče a uvidíš!“). Celé to bolo premiešané trochou teórie a dobre mierenými radami.

Nechápala som ako to robili tí „starí“, ale celý čas sa nám niekto venoval. Stále nás ktosi niekam posielal a ťahal, vysvetľoval, čosi od nás chcel...A vôbec, keď už som tajne dúfala, že uprostred noci nám už dajú spať (alebo čo), tak už zas sme niekam mali ísť robiť niečo („Stretneme sa za 5 minút v behavom“).

Milovala som ich za to!

K tomu nás ešte neuveriteľne kŕmili a ešte sa starali aby nám bolo dobre a aby sme sa dobre cítili. Čo viac človeku treba? Moja obrovská vďaka smeruje aj k „novým“. My, šťastné obete, sme držali spolu. Podporovali sme jeden druhého, keď šlo do tuhého (spomínam si na Terezku a vozík), tešili sa ako malé deti, kričali, keď bolo niečo super, spolu mlčali, keď to bolo potrebné a hovorili sme o veciach dôležitých i nedôležitých. Najmä po nociach.

Som z tých ľudí, ktorých ubíja prípadný nedostatok dobrodružstva v živote. Mám skvelé pohodlné kreslo v obývačke... ale keď je predo mnou skala, ktorú treba zliezť, les v ktorom je potrebné niečo nájsť, úloha, ktorú treba pokoriť a pritom dať všetko zo seba – to sú momenty, kedy žijem každou svojou bunkou. Preto Plusko.

Zdenka Podhorská

Pozn.: Zdenka píše o prvej časti zážitkového školenia nových inštruktorov Pluska. Viac foto nájdete aj tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

TECH

Levitácia a zamrazené lízanky. Navštívili sme Noc výskumníkov 2016

V bratislavskej Starej tržnici lákali stánky s hrami.

EKONOMIKA

Most-Híd chce nižšie odvody pre dohodárov a živnostníkov

Vysoká odvodová záťaž komplikuje vstup na pracovný trh.


Už ste čítali?